S Angie kráčame zo školy do telocvične. Obe sme vytešené, lebo od začiatku nového semestra chodíme vzorne skoro každý deň. Dnes plánujeme, že sa na záver šuchneme aj do sauny. Angie bude celá šťastná rozvíjať teóriu ako sa každou minútou strávenou v saune zmenšujeme a zmenšujeme a ja jej načisto sebecky nepoviem, že je to blbosť, aby neprestala chcieť chodiť do sauny. Ja totiž saunu milujem. Mohla by som tam aj spať, a však som aj, ale potom som sa zobudila a začala panicky kašľať snaď kvôli prílišnému teplu alebo nedostatku kyslíka. Alebo kvôli obom. pokračovanie článku
Je desať hodín večer a na stošiestej západnej už nasnežilo aspoň zo desať palcov. Celé pyšné Gotham City sa vystrašene ocitlo pod prikrývkou kontrastne bielučkého snehu. Ja pozerám z okna. Takzvane kukám. V Meatpackingu sa dnes netvoria rady pred nóbl nočnými klubmi. Párty promotéri unudene zívajú a pozerajú doma na Saturday Night Live. Na Módnej Avenue dnes turistky zúrivo neskúšajú ihličkové topánky a la Carri Bradshaw. Frekvencia výskutu žltých taxíkov sa na uliciach Manhattanu znížila z 5000 za minútu na 0 za 2.5 hodiny. ... I keď vlastne jeden sa práve nakríž šmýka dole Colombus Avenue. Absolútne vydesený bangladéšsky šofér pred týždňom pristál v Newarku a dnes vidí sneh prvý krát. New York spí... Všade je pokoj. Tichúčko.
Modrá umelina tváriaca sa ako koža sa mi lepí k tricepsu, keď sedím na letiskovej sedačke tváriacej sa pohodlne kdesi v Barcelone, Phom Pehn alebo San Jose, čakám na prestup. Zjetlagovaná, s dehydratovanou pokožkou, so zlým dychom, ale v úžasne povznesenej nálade. pokračovanie článku
Predstavte si, že stojíte pred popravčou čatou a máte iba 140 znakov na to, aby ste povedali, čo potrebujete... Tak asi o tom je Twitter. pokračovanie článku
Ešte pred 6 rokmi nikto nepochyboval a ctil tvrdenie, neblaho empiricky overené mnohými, a síce, že vzťahy na diaľku nefungujú*. Toto je smutný článok o bohovskej, revolučnej technologickej vymoženosti - o Skype a o tom ako Skype v miliónoch ľudí krížom krážom po celom svete vyvolal falošný pocit, že svet je menší ako v skutočnosti je a že ten vzťah na diaľku sa v pohode zvládne. pokračovanie článku
Mohla by som začať tento post tým ako neuveriteľne Facebook mení sociálne vzťahy medzi ľuďmi. Ako Pekná stretne Švárneho na párty ich spoločného známeho Kolaudujúceho nový byt na Vinohradoch. Iskra preskočí v momente, keď Švárny Peknej galantne namieša spomedzi haldy prinesených fliaš Cuba Libre. Namiesto výmeny telefónnych čísel, sa však Švárny nakloní k Peknej a diskrétne zašepká, že si ju „addne“ na Facebooku. Pekná sa zachichoce a máme to tu. pokračovanie článku
Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno mesto, ktoré Bangkokom zvali. Miestni ho zvali síce skôr Krung Thep Mahanakhon Amon Rattanakosin Mahinthara Ayuthaya Mahadilok Phop Noppharat Ratchathani Burirom Udomratchaniwet Mahasathan Amon Piman Awatan Sathit Sakkathattiya Witsanukam Prasit, ale to nič nemení na jeho povahe, a síce povahe mesta - brány do regiónu. pokračovanie článku
Túžime sa pozrieť do mnohých krajín, ale iba s niektorými prežijeme to magické spojenie, ktoré začína slovami: "Ide sa!". Ide sa a ide sa práve do Krajiny. pokračovanie článku
Je dvanásteho júla. Hádžem batoh na gauč, vyzúvam žabky. Idem do kuchyne. Do mrazenej zeleniny napustím trištvrte litra vody. Hrniec položím na sporák. Ľúbim tento byt. Keď si sadám s učebnicou za kuchynský stôl, moja koža vonia ako jóga. Dnes sme si zakladali nohu za hlavu. pokračovanie článku
Je divné leto, keď kráčam do Klementina. Môj mozog vníma boj pocitu radosti s pocitom žalúdočných kŕčov. Radosť z toho, že po útrapnom mesiaci snahy o domáce štúdium konečne otvorili nejakú verejnú knižnicu, kde môžem nasadiť sparťanský režim zložený z cyklov hodina-kafe-hodina-redbull-hodina-kola... A kŕče z toho, že preboha, čo so mnou bude po septembri?! pokračovanie článku
Sediac nad hromadou kníh, pripravujúc sa na študijný výkon svojho života, kedy zasadnem pred komisiu pri záverečných štátniciach, začala som voľky-nevoľky rekapitulovať svoje pôsobenie na vysokej škole. pokračovanie článku
Jedného pekného dňa si "tí tam hore" povedali, že Národná knižnica musí z historickej budovy Klementina v Prahe preč! A niet divu. Budova je to pekná - bolo by fajn, keby sa sprístupnila celej turistickej verejnosti. Navyše kníh je v nej je už primnoho a bodol by aj modernejší sytém ich uskladňovania. Tak som si trochu "povzdychla si", pretože v čitárni v Klementine som sa vždy cítila ako stredoveký účenec, ale zároveň som so zatajeným dychom sledovala, čo "tí tam hore" vymyslia... pokračovanie článku
Včera som bola v kine na nový Svěrákov film Vratné láhve. Celkom v pohode film. Jediné, čo ma mrzí, že skôr ako čokoľvek z deja filmu, sa mi v hlave vybaví minimálne 10 produktov, ktoré sa vo filme neobjavili náhodou. To, čo sa v posledných rokoch deje v českých filmoch by sa dalo nazvať hard-core product placement. pokračovanie článku
Domáce večierky sú v našich končinách javom ohrozeným a málo praktizovaným. A keď vravím domáce večierky, myslím tým poriadne akcie s 20 a viac hosťami. Našinec si jednoducho bedlivo stráži súkromie, a preto ak má chuť niečo osláviť, najčastejšie zarezervuje obľúbený podnik a priateľov pozve tam. Nevravím, že je to zle, práve naopak, je to fajn, ale dôsledkom večierku na verejných miestach je, že vaši hostia si akciu zapamätajú ako večierok, nie ako VÁŠ večierok. pokračovanie článku
Pamätám sa, akoby to bolo včera, keď som x-tého septembra roku pána zhodila objemný batoh na svoju prvú internátnu posteľ. Predtým ako som potriasla pravicou početnému kolektívu pofajčievajúcemu pred mojou izbou, som sa zaprisahala, že nikdy, ale nikdy nebudem vymýšľať a meniť ubytovanie. Až do konca štúdia! pokračovanie článku
Dnes je biely pražský deň. No vtedy bol tmavý, vlhký leuvenský večer. Ako stvorený na nostalgiu. Blížil sa koniec a i keď to nebol môj posledný večer, vedela som, že dnes sa s mestom rozlúčim. pokračovanie článku
30.januára vyšla v českých Lidových novinách príloha, v ktorej boli porovnané právnické fakulty a vysoké školy v Českej republike. Ako študentka piateho ročníka pražskej právnickej fakulty som sa samozrejme na túto prílohu so záujmom vrhla. Po tomto skutočne transcendentálnom zážitku, ktorý mi sprostredkoval malú cestu do duše novinára, už Lidovkám neverím ani nos medzi očami. pokračovanie článku
Najkrajšie fotky sú tie, ktoré bezbreho milujem. Som schopná si ich dokolečka prehliadať a prežívať znova a znova ten daný okamih. Čuduj sa svete, vytvorila som ich mobilom. pokračovanie článku
Môj indiferentný a čisto utilitárny vzťah k európskemu právu plný nezrovnalostí a otázok, sa postupne začal meniť s mojím prvým vkročením do triedy číslo 01.19 na právnickej fakulte v Leuven. pokračovanie článku
Kde bolo tam bolo, ocitla som sa ako Erasmus študentka vo Flámsku. A keby len vo Flámsku, ale asi v najsamlepšom flámskom meste, v Leuven. pokračovanie článku
Tak si dnes ráno idem do školy a tam frontisko ako prasa. Väčšie ako keď sa na začiatku semestra stálo na lacné skriptá a ešte väčšie ako na obed v Alme. Prvé čo ma ako správnu Slovenku napadlo, bolo: "Dávajú niečo zdarma?"
Dávali. Ale študenti svoju krv. Normálne si každý vystál rad, vyplnil formulár a ľahol si na ležadlo, kde mu pripravení zdravotníci odobrali krv.
Tak si vravím. Skvelá iniciatíva a belgickí študenti majú môj rešpekt.
Bála som sa ako budem žiť. Pol roka bez neho. Presne 230 dní bez prvého ranného bozku, presne 230 večerov, kedy nezáleží na programe, lebo podstatné je, že sme spolu. pokračovanie článku
V piatok popoludní keď, vybehnem zo školy, jesenné slnce mi pohladí mimické vrásky vytvorené spontánnym úsmevom. Dychom si zohrejem ruky a opravím si batoh plný kníh prinesených na hodinu, ktorá sa dnes nekoná. Až k brade zapnem nový kabát a nasadím si "džokejskú" čapicu. V duchu sa rozosmejem, lebo vždy, keď si ju nasadzujem mám chuť zaerdžať. pokračovanie článku
Bol jeden z tých minulých, ukrutne chladných dní. Moje hodinky ukazovali päť minút po tom ako mala doraziť kámoška na spoločný obed. To, že stojím pred blbou reštikou mi došlo až o chvíľu. Ocitla som sa v takej malej časovej slučke. pokračovanie článku
Odkedy som pred tromi rokmi prvý krát navštívila Belgicko, stále mi vŕta v hlave vášnivé delenie sa univezity v Leuven na flámsku a valónsku časť. Ono je to totiž celé akési pokútne. pokračovanie článku
Párty v Leuven.
Pýtajú sa ma, že odkiaľ som. Automaticky odpovedám: "I am from Poprad."
Rehot. Jasné, že nevedia, kde je Poprad, tak sa pustím do vysvetľovania, že "Slovakia, under the mountains..."
Nemka celá spokojná sama zo sebou zahlási, že absolútne netuší, kde je Slovensko. Ospravedlňuje to pre mňa nepochopiteľným spôsobom, že "Typical German ignorance". To bol akože argument. Hodím úsmev typu kyslé uhorky a ďalej neriešim, lebo ma to až tak neprekvapuje.
Bavíme sa ďalej. Nemka sa baví s chalaniskom z Viedne. Tomu s úsmevom zahlási, že Rakúsko je aj tak len sedemnástym bundeslandom.
Viedenčan hodí úsmev typ kyslé uhorky a ja sa rozkašlem od zabehnutého šampáňa...
alebo poďme sa potešiť, že nie len my tu na Slovači sme krepí... pokračovanie článku
Ráno v Leuven. Mojou izbou sa rozoznie zvučka zo seriálu Futurama, ktorá ma už rok takmer denne budí. Posadím sa na posteľ a z výšky svojho mezonetu sledujem moju izbičku. Je úžasne štýlová. Vysočízny strop, akože krb, steny vymaľované na červeno a sivo. Za 220 eur mesačne ako zadarno. (irónia) pokračovanie článku
Do vlaku vchádza partička pubertálnych Valónov. Samá-ruka-samá noha vyzerá v širočíznych rifiach mimoriadne vtipne. Pri pohľade na ich drzé ksichty si spomeniem ako blbo sa lieči pubertálne akné (fakt ťažko...). A na moju a Igiho radosť sa hlučne usádzajú priamo k nám.
Jeden vyrážkatý frajeruje pred ostatnými, vytiahne mobil a "na plné gule" vypečie nejaký nový hit od Rammstein. S Igim sme skutočne "potešení". V duchu sa upokojujem, že taká pesnička môže trvať maximálne 5 minút a už sa neviem dočkať jej konca. Konca sa dočkám, ale akoby sa ani nechumelilo po Rammsteine nasleduje ďalšia a potom ďalšia.
Chvíľu s Igim rozoberáme, či nie sme príliš starí, že sa nám to zdá nevhodné. Asi sme. Po 40 minútach obšťastňovania spolucestujúcich sa vyrážkatému vybije baterka na mobile a moja radosť nemá konca.
Ešte chvíľu sa partička rehoce na vtipoch prednesených tou najslangovejšou bruselskou francuzštinou, keď vchádzame do stanice Brusel Central a traja zo štyroch adoslescentov konečne vystupujú.
Traja parchanti sa lúčia so štvrtým spôsobom akým by sa lúčili podobní puberťáci z Bratislavy, ale pridajú aj čosi navyše. Pusu na líce...
No to ma podrž. Vyvaľujem okále a vravím si, že tomu sa hovorí "kultúrne rozdiely"...
No tak som tu. Na Erasme. Najprv som chcela byť akože tajomná a nevykecať to takto "tunák" na blogu. Aby všetci moji prípadní čitatelia museli akože rozmýšľať, prečože už nepíšem, že bývam na ľavom brehu Vltavy. Ale keď ja nevydržííím... pokračovanie článku
V ten deň more nostalgicky žilo, to more akoby myslelo. Deň ako stvorený na piknik na pláži. Rozprestrieť deku a z prúteného koša vybaliť desiatky úlomkov spomienok na leto. Akoby sa v ten deň písal rok 1958. Ja - pehatá Flámka a on radostne pôsobiaci Valón so slameným klobúkom na hlave... Knokke... pokračovanie článku
Nedávno som sa v jednom svojom článku venovala novej, nie príliš vydarenej stránke www. czech.cz. A tak si ju opäť po čase čítam, že reku čo je nové. A ono je nové toto... Obzvlášť dobre si prečítajte štvrtý odsek... Ak vám to stále nedocvakáva, tak ešte raz môj nie príliš lichotivý článok. Dobré, čo? No comment....
Ukrutne závislá na melónových žuvačkách, fialovej farbe a na twitteri. Neobsedí. A fotí het...
kamelkaATgmailDOTcom
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
