V Bangkoku sa zastavuje hrozne veľa ľudí v rámci svojich ciest po Ázii. Pred cestou, po ceste či už počas cesty. Načerpať sily a zásoby čohokoľvek - od kontaktných šošoviek, cez falošné ISIC karty, až po diplomy z Harvardu. Skutočne je ťažké si predstaviť čokoľvek, čo by sa v Bangkoku nedalo zohnať .
A tak aj naše kroky pred cestou do Kambodže smerovali práve do Bangkoku, kde sme mali stráviť dva dni pred tým ako chytíme lietadlo do Phnom Penh.
Keď sme vyšli o trištvrte na dvanásť večer miestneho času pred bangkogské letisko mne sa podlomili kolená a Igimu sa zarosili okuliare. Zvolili sme cestu najmenšieho odporu a najakurátnejšieho bangkokského prežitku a zamierili si to priamo na Khao San. Khao San je pravé cestovateľské ghetto. S lacnými hostelmi, stánkami, klubmi a neodmysliteľnými ľahkými devami, dnes už možno trochu sprofanované a vyhlásené. Ale nám tak trochu o to išlo...
Samozrejme sme nemali žiadnu rezerváciu, i keď ja som na odporúčanie kamarátov dokonca volala Bangkok z Prahy, ale dopadlo to presne tak ako mi to pripadalo, keď som si predstavila, že volám na Khao San... Takže bez rezervácie...
Na Khao San je krásne to, že môžete sedieť v baríku čítať Lonely Planet a sledovať ostatných cestovateľov popíjajúcich pivko Tiger a premýšľať odkiaľ kam majú namierené. Prípadne sa s niekým pustiť do reči a zistiť, že ten nevinný anglický párik, ktorý ste tipovali maximálne na cestu na Ko Samui, si už mesiac cestoval po Indii, tesne minul samovražedný atentát na Srí Lanke a teraz sa už teší na Laos a vaša smiešna dvojtýždňová cesta po Kambodži popri nich vyzerá ako branecký výcvik v druhom ročníku gymnázia... A tá istá výhoda Khao San zároveň predstavuje jeho najväčšiu nevýhodu, lebo nalejme si čistého vína, každý kto sa pustí na cestu po krajinách tretieho sveta dúfa, že práve on bude ten pionier, prvý turista v histórii provincie Kampong Speu... Kdežto párdňový pobyt na Khao San i najotrlejšieho cestovateľa privedie na pochybovačné myšlienky, že s rovnakým efektom by svoju vakáciu mohol miesto treku vo Vietname stráviť na Bibione... Naviac, cestovatelia na Khao San fakt oddychujú, málokedy vytiahnu päty z Banglamphu distriktu, takže ich tam stretáte celodenne...
My s Igim naopak ešte čerství a hladní po zážitkoch sme preliezli všetko, čo doporučoval Lonely Planet a naviac sme podnikli šialenú cestu s cieľom vidieť každodenný bangkokský život. Odviezli sme sa na konečnú vlaku a chodili a fotili a natáčali. Do strhania tela a duše. Ako to dopadlo si môžete pozrieť v klipe.
V zásade s notnou dávkou chute na závery a malé zovšeobecnenie, pre mňa bol Bangkok skvelým úvodom do Ázie, mestom, s ktorým mám klik, viem, že sa tam ešte vrátim a dokážem si tam predstaviť život. Ľúbim Bangkok...
Hudba v klipe: KT Tunstall - Suddenly I see
Vďaka za technický support patrí Igimu a Saschovi za zapožičanie Babyho.