Klementinum a iné otrasené životné istoty

Autor: Katarína Hybenová | 9.8.2007 o 21:12 | Karma článku: 6,61 | Prečítané:  2070x

Je divné leto, keď kráčam do Klementina. Môj mozog vníma boj pocitu radosti s pocitom žalúdočných kŕčov. Radosť z toho, že po útrapnom mesiaci snahy o domáce štúdium konečne otvorili nejakú verejnú knižnicu, kde môžem nasadiť sparťanský režim zložený z cyklov hodina-kafe-hodina-redbull-hodina-kola... A kŕče z toho, že preboha, čo so mnou bude po septembri?!

Úvod

Je 9.05 a pripeká, keď sa predieram prvým ranným davom na Staromáku. Pery prikladám k dômyselnému príklopu take away kávy. Zanechávajú na ňom mastné trblietky jedného z milióna leskov na pery, ktoré vlastním. Bože, tak strašne túžim po niečom, čo mi naznačí, že sa nič nezmenilo, po niečom, čo sa denne na pražských uliciach opakuje, aby som vedela, že som stále na trase!

V tom ho uvidím. Pražského jazzového deduška. Viete, toho, čo sa zdržiava na Karlovom moste alebo na Staromáku. V sprievode starého magnetofónu hráva na saxofón a je súčasťou snaď každého knižného sprievodcu po Prahe. "On je Praha," vravím si potešená, zúfalá, hľadajúca nejakú istotu... No jazzový deduško tentokrát nespustí jazzový štandardík, ale otvorí ústa a začne bliakať na hanbu sveta "Aaaa Laaaa Baaambaaaa".

Vystrašne klopím zrak a značne zneistená sa opäť zamotám do davu a odmotám sa priamo pred obchodom značky Louis Vuitton.

"Louis Vuitton je dámske Porsche, " oznamuje kolegyňa kolegovi a absolútnym šik pohybom mu zamáva kabelkovým božstvom pred nechápavou tvárou. To som sa už v spomienkach premiestnila niekoľko mesiacov dozadu. A ja, nesmelo na prahu ich kancelárie, sa dožadujem dotyku. Kolegyňa, značne uspokojená tým, že aspoň niekto docenil purchase mesiaca, mi kabelku ochotne podáva do ruky. Je pevná, masívna a elegantná zároveň...

A teraz tu stojím, celkom odzbrojená, prenasledovaná svojou najtemnejšou márnivosťou, pred obchodom, ktorý symbolizuje neistý, nedosiahnuteľný svet. Zneistená, požadujem po svojom mozgu naservírovanie tých skvelých argumentov, prečo je mi Louis Vuitton taška ukradnutá! Tie skvelé dôvody, ktoré som si silná a istá cestou do knižnice vždy našla. "Aj tak by sa ti tie učebnice, čo ťaháš, do LV tašky nevošli", odpovie mozog poslušne. Ten argument ma tisíc krát oslobodil. Chápete? Čo tam po LV taške? Vedomosti si aj tak ešte nikto nekúpil. Ale ako tam stojím, do oka mi padne hnedá, nenápadná... do ktorej by sa teda tie učebnice v pohode vošli...

Jadro

Sedím v čitárni Klementina. Okolo mňa sedia mnohí ďalší študenti ako ja. Niektorí úzkostlivo odkresľujú z veľkých farebných atlasov rôzne orgány. Iní odkresľujú z monitoru počítača skrtuky. A potom sú tu takí ako ja, ktorí nerózne zvýrazňovačom čarbú zákony. Podľa učebníc spoznám, že ich čaká rovnaký osud ako mňa. V septembri... A mňa napadne, že každý si nesie vlastný kríž...

Medzi piatym a šiestym cyklom stojím v podchode pred Klementinom. Steny prastarej budovy obrastené brečtanom na mňa pôsobia veľmi pozitívne. Prší. Čo prší! Neuveriteľne leje! Stojím pod strechou desať metrov od dažďa a napriek sa cítim ako v sprche. Z plastového pohárika v mojej ruke slabá káva produkuje nebadateľný dym. Premýšľam aké by to bolo, teraz výjsť z pasáže a nechať si telo bičovať monzúnom.

Bola by som úplne mokrá. Na cimpr campr. Ako vtedy. Straaašne dávno. Keď sme s kamarátkami na preliezkach pri škole preberali chalanov a tak veľmi sa nám nechcelo ísť domov, aj napriek lejaku. Keď sme naveľa naveľa naštartovali bicykle smer domov boli sme mokré akoby sme v šatách skočili do jazera.

Tak urobím pár krokov z pasáže a nechám dažďovou vodou presiaknuť každú molekulou môjho tela a šiat. S rozpaženými rukami tvár nastavujem dažďu.

Tak dobre, neurobila som to teraz. Až neskôr, celkom neúmyselne cestou na metro po ôsmom cykle v Klementine. Úžasne som premokla, vysmievajúc sa ľuďom schovávajúcim sa pod strechami: "Zbabelciiii!" (iba v duchu:-().

Záver

Je večer na Palmovke a ja do hlavy už vyslovene tlačím: Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené alebo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na obnovu konania... A ešte sa v duchu povzbudzujem: "Hop, hop, hop, hop, Katkaaa, ideeeš!" Keď zrazu ma preruší ženský krik z ulice: "Ty sviňa! Vzala som si satana!!!" Vyzriem z okna a tam na rohu ulice, leží na zemi opitá a sfetovaná žena. Nad ňou sa skláňa dieťa a vystrašený muž. Dieťa vzlyká: "Maminko, maminko...," a muž sa ju snaží márne zdvihnúť zo zeme.

Mňa napadne... "Jasné! Predbežné opatrenie podľa § 76a OSŘ..."

 

 

 

Autorka sa pripravuje na záverečné štátnice a je značne neistá....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

DOMOV

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine zistili hygienici nedostatky.


Už ste čítali?