reklama

Hudba môjho života

Bolo príšerne horúce popoludnie. Práve sme s priateľom dojedli obedovečeru a vyvaľovali sme sa v našom akváriu (rozumej internátna izba). Idylka. Či skôr rutina? Keď tu zrazu ako blesk z čistého neba, napriek šialenej horúčave, plnému žalúdku a osemstostranovej učebnici na mojom stole, čakajúcej, kým sa do nej opäť ponorím... Mojím telom prešiel mráz, tak intenzívny ako len spomienky môžu byť!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)

Priateľ úplne nevinne, nezamýšľajúc spôsobiť nič z toho, čo sa v mojom vnútri práve odohralo, totiž pustil Doors. Nepočula som to už niekoľko rokov. Naposledy hádam...


Je letný večer. Kráčam. Smer MESTO. Ešte dlhá ulica, ktorá si paradoxne vraví Široká a som TAM. Odetá v tých najnezávisláckejších háboch, ktoré sa mi podarilo vytvoriť z môjho detského šatníka a vyradených vecí z povaly. Na ušiach walkman. Ja a walkman sme ako jedna súčasť, dalo by sa povedať zrastení. Kazetu som už hrozne dávno nemenila. Nahrala som si ju z kamoškinho dvojcédečka. Dokolečka, dokolečka, si púšťam Doors. Teším sa na večer. Prejdem pár podnikov a snáď HO stretnem. Už idem, ja, tvoja smutná nezávislá princezná...


Priateľ začína byť tiež celkom mimo. Aj on počúval Doors. Prekrikujeme sa. "Ešte mi pusť Love Street!", "Teraz dáme Whisky Bar, ten som mal rád..." A obaja sme videli film Doors. Ehm, niekoľko krát... Ako na začiatku vymyslel Ray Manzarek spolu s Jimom názov Doors. Kto to bol vlastne po kyseline? Podľa Huxleyho Brány vnímania. A ako prerazili. A ako sa spoznal s Pam. Táto časť sa obzvlášť dotkla mojej pubertálnej duše. Kozmické dvojčatá... Ako my...

Našla som ťa.Pravdupovediac bolo by divné, keby si nebol von, veď je piatok. Obímeš ma. Krátkou Spartou v ústach mi skoro vypáliš oko. Ale ja ti odpúšťam... Čo už, keď ťa tak príšerne platonicky milujem... Najprv historka, ako si miesto učenia na chémiu spadol do nejakej priekopy a celkom dobre si sa na tom bavil. Ťaháš ma k stolu, kde sedia tvoji kamoši. Vravíš: "Prišla moja kamarátka Katka." Tá kamarátka ma trochu škrie, ale čo už, večer len začína a niekto pustil v jukeboxe Riders On The Storm. Za týchto okolností odpúšťam všetko.

A obaja sme čítali niekoľko životopisných kníh Jima. Veľkého Jima. "A pamätáš na tú kapelku Doors Revival, ktorá doma istú dobu fungovala? Na chlápka, ktorý tam spieval a nik mu inak nepovedal len Jim?" A on fakt vyzeral na nerozoznanie od pravého. Nevyšiel z domu bez prepotených kožených gatí a keď spieval Light My Fire, sedeli sme s otvorenými pusami a dívali sme sa ako kopíroval do posledného detailu každý Jimov pohyb. Rovnako ako on si cez varhanové sólo zapálil, rovnako kričal a provokatívne zvýraznil to povestné HIGHER.

Klope Mery. Vraj chce len zostať sedieť pred dverami a počúvať či môže. Je podobne rozklepaná ako ja. Pousmejem sa a na jej prianie púšťam 20th Century Fox. Všetkých nás to rozveselí, no zrazu nasleduje pieseň End. A ja som opäť mimo...

Moja izba. Doma. Pozaťahované závesy. Dôkladne. Pred chvíľou som dofajčila extrémne tajnú cigu na okne a teraz to už môže prísť. Rituál počúvania piesne End od Doors. Táto pieseň sa totiž nepočúva len tak. Táto pieseň nie je totiž obyčajná. Je to koncentrácia životnej frustrácie, revolty a génia istého muža, ktorý okrem môjho zmenil milióny ďalších životov.
Sviečky. Vonné tyčinky. Hlasitosť, dosť vysoká na to, aby som si to užila a dosť nízka na to, aby som nemusela riskovať, že mi tu vojde niekto z rodiny a vyruší ma... Hlava pri repráku a už letím. Celých 11 minút. A niekoľkokrát.


Doors tak strašne ovplyvnil môj život, vtedy keď som presne niečo také potrebovala. City drásajúca, miestami strašne depresívna, miestami uľavujúca hudba. Hudba môjho života. Hudba, ktorá ma vždy chápala a poskytla mi náplasť na každú pubertálnu náladu.


Mery si berie veci a odchádza. Priateľ nekompromisne stláča na winampe krížik. Posledný vzdych. Ale ja viem, že Doors tu len zdanlivo dlhú dobu nebol. Uškrniem sa na moje už dávno všetkolennieplatonické kozmické dvojča a ono mi dáva frčku do nosa. Tiež sa usmieva...

Katarína Hybenová

Katarína Hybenová

Bloger 
  • Počet článkov:  104
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ukrutne závislá na melónových žuvačkách, fialovej farbe a na twitteri. Neobsedí. A fotí het... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáMáme doma študentaSlovné fotky z New YorkuMedziľudské vzťahyČo ma baviloLen také žvástyV ríši divov alebo technológieSlovné fotky z PrahyLeuvenské Erasmus Storky

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu