Depresia je totiž vážna choroba, niekedy tak vážna, že človek si jednoducho sám nedokáže poradiť a potrebuje liečbu.
Pamätám si obdobie, kedy som si ľahkú depku odkrútila sama. Nemyslím len zlú náladu, ale skutočnú depresiu. Možno si poviete, že je to hlúpe, ale pred rokom mi zomrel pes a ja som nemohla zabudnuť na tie jeho dobré smutné oči a na tú bolesť v nich. Nemohla som prestať plakať, nemohla som vychádzať z izby, nebola som schopná komunikovať s ľuďmi. Zobúdzala som sa unavená a strašne nešťastná.
Pochopiteľne to prešlo, ale vedela som, že keby to nabudúce nebola len smrť psa, nemusela by som to rozdýchať tak ľahko. A HLAVNE som si uvedomila, že vlastne depky nemávam a ani nikto v mojom okolí. Navyše mi pripadá strašne egocentrické tvrdiť, že mám depku, keď viem, že od depresie som vzdialená na míle.
A tak som sa nechala inšpirovať strýčkom Orwellom a jeho teóriou newspeaku. Slovo depresia, depka ani žiaden iný variant jednoducho nepoužívam. Podobne ako Veľký Brat v 1984 dúfam, že veci, ktorých pomenovania zabudneme, prestanú existovať.
Ideológia? Možno. Ale v rámci boja so zlými náladami a smútkom, mi ju nemôžete zazlievať.
No a message?
Pomenovávajme radšej veci pravými menami a nesnažme sa o depku, lebo niet o čo stáť.
Depky! Depky?
Niektorí zvyknú často vravieť, že majú depku. Vlastne všetci zvykneme z času na čas vravieť, že máme depku. Je to však skutočná depresia alebo len máme zlú náladu? Je to depresia alebo nám len niečo nevyšlo podľa našich predstáv?