Z diaľky vidíme, že pred telocvičňou stojí dav a blikajú výstražné svetlá. Preblesne mi hlavou, že či sa to toľkí chcú zapojiť do programu Skinny Bitch - Summer 2010, čo je náš súkromný vtip s Angie. Angie zahlásila jedného pekného dňa, že bitches už sme, už len skinny. Prišlo mi to celkom vtipné a medzičasom sa to zapáčilo cca milión ľuďom, spolužiak vytvoril skupinu na facebooku a ja sa nestíham smiať koľko členov pribúda a pribúda.
Pristavujem sa pri pani, ktorá je v kabáte a uterákom si suší mokré vlasy. Pýtam sa jej, že čo sa deje. Vraj je niekde v budove požiar. Evakuovali celý mrakodrap a dotyčnú pani priamo zo sprchy.
Pozerám trochu sklamane na Angie, že či ideme teda do knižnice. Angie si ťuká po čele a pýta sa, že kde som bola, keď učili dievčatá byť dievčatami. Mám sa porozhliadnuť po tých všetkých pekných chlapoch navôkol a pekne sa zaradiť do davu. Tak sa obe teda zaraďujeme a obhliadame situáciu. Ťažké je kamarátiť sa s Brazílkou. Tá sa totiž začne ľubovoľne na semafóroch či v evakuovanom dave vlniť do rytmu samby, čo vyhráva chlapíkovi v aute, ktorý stojí na červenej. A nerieši. Panebože! Ešte, že som aspoň šľahnutá Stredoeurópanka. Ináč neviem neviem ako by som jej stíhala. A tak kecáme kecáme. Angie pod chvíľou pritrsáva, keď tu zrazu ako v spomalenom filme, dav sa rozostúpi, babenky stíchnu, ja sa zastavím v pol slove, Angie v pol pohupe zadkom a okolo nás prejde šestica požiarnikov. V uniforme, s nástrojmi (nepýtajte sa ma s akými presne, ale sú impozantné), prvý z nich hlási niečo do vysielačky (čo hlási je absolútne nepodstatné). Po piatich minútach ako požiarnici prešli okolo nás do budovy štuchnem do Angie, aby nezabudla rutinu "nádych výdych" a pokračujeme v kecaní, aby nás o necelých 15 minút slávnostne vpustili na behátka... Úplne, že zachránené. Ach...