Európske právo je pre študentov práva postrachom a pre ostatných nanajvyš kontraverzná téma na rozhovor, ktorého konštruktívna časť najčastejšie končí ešte pred tým ako sa samotný rozhovor začal.
Príčinu nachádzam v absolútne jednoduchom fakte, a síce, že takmer nikto netuší ako v skutočnosti Európa funguje. Systém fungovania celej EÚ je unikátny (v neutrálnom zmysle) a nesmierne komplikovaný. Reflektuje reálne možnosti úzkeho spolužitia 25 (čoskoro 27) tak veľmi rozmanitých krajín.
Študenti práva v Prahe majú európske právo v treťom ročníku. Veľmi som sa na tento predmet tešila, dúfajúc, že konečne pochopím o čo ide. No a... Áno, viem koľko členov má Európsky parlament aj čo je to predbežná otázka, dokonca, v polohe "stojka na hlave" som chápala aj Cassis de Dijon a jeho pravidlo rozumu.
Neustále sa mi videlo, že o tom hlavnom autority mlčia. Áno, môžem totiž vymenovať legislatívne kompetencie Rady a viem povedať, kedy Rada rozhoduje spoločne s Parlamentom, ale prečo mi niekto nevysvetlil prečo? Potrebovala som vysvetliť, prečo v EÚ nenájdeme klasické delenie štátnej moci a prečo na Európskom súdnom dvore neexistuje separátne vótum. Nedocvakávalo mi ako a či vôbec participujú na tvorbe európskej legislatívy aj národné parlamenty...
Výučba a moje poznatky z Prahy mi pripomínajú situáciu, keď si chcem dať pomaranč, ale namiesto olúpania kože ho len opláchnem v teplej vode.
Z neporozumenia plynú nedorozumenia. Zároveň si uvedomujem, že vzdialenosť EÚ od jej občana je jej achylovou pätou. Na druhej strane, ma napadá všetkých tých 25 (27) štátov a potreba vytvoriť absolútne jedinečnú entitu.
V Leuven nás učí Ústavné právo EÚ profesor Lenaerts, sudca Európskeho súdneho dvora a zároveň jeden z najmúdrejších a najmilších ľudí, akých som kedy vôbec stretla.
Profesor Lenaerts vyštudoval s mega obrovskými poctami právnickú fakultu v Leuven a"dobré" jazyky tvrdia, že bol vôbec najlepším študentom tejto fakulty vhistórií, čo predstavuje obdobie približne 600 rokov. Vo svojichštúdiách obdobne úspešne pokračoval na Harvadre a ďalej nasledovaladychberúca nielen akademická kariéra.
Profesor Lenaerts je prenikavo inteligentný a s úžasom sledujem ako mi otvára dvere, ktoré boli doteraz zamknuté na 7 západov. A veci začínajú do seba zapadať a dávať zmysel.
V neposlednom rade je profesor ČLOVEK. Ľudský, večne výborne naladený, priateľský a ochotný svojich študentov počúvať. Zároveň je však veľmi náročný, ale aj motivujúci. V zemepisných šírkach mojej domovskej fakulty kombinácia priam nemysliteľná.
Nechcem predbiehať a netuším ako dopadne skúška, ale naučila som sa toho strašne veľa. Najviac si cením, že som pohla rozumom a že EÚ právo vidím v totálne odlišnom svetle ako doposiaľ.
...a hej... stáva sa zo mňa eurooptimista :-)