Stáva sa zo mňa eurooptimista

Autor: Katarína Hybenová | 15.12.2006 o 0:35 | Karma článku: 7,22 | Prečítané:  2418x

Môj indiferentný a čisto utilitárny vzťah k európskemu právu plný nezrovnalostí a otázok, sa postupne začal meniť s mojím prvým vkročením do triedy číslo 01.19 na právnickej fakulte v Leuven.

Európske právo je pre študentov práva postrachom a pre ostatných nanajvyš kontraverzná téma na rozhovor, ktorého konštruktívna časť najčastejšie končí ešte pred tým ako sa samotný rozhovor začal.

Príčinu nachádzam v absolútne jednoduchom fakte, a síce, že takmer nikto netuší ako v skutočnosti Európa funguje. Systém fungovania celej EÚ je unikátny (v neutrálnom zmysle) a nesmierne komplikovaný. Reflektuje reálne možnosti úzkeho spolužitia 25 (čoskoro 27) tak veľmi rozmanitých krajín.

Študenti práva v Prahe majú európske právo v treťom ročníku. Veľmi som sa na tento predmet tešila, dúfajúc, že konečne pochopím o čo ide. No a... Áno, viem koľko členov má Európsky parlament aj čo je to predbežná otázka, dokonca, v polohe "stojka na hlave" som chápala aj Cassis de Dijon a jeho pravidlo rozumu.

Neustále sa mi videlo, že o tom hlavnom autority mlčia. Áno, môžem totiž vymenovať legislatívne kompetencie Rady a viem povedať, kedy Rada rozhoduje spoločne s Parlamentom, ale prečo mi niekto nevysvetlil prečo? Potrebovala som vysvetliť, prečo v EÚ nenájdeme klasické delenie štátnej moci a prečo na Európskom súdnom dvore neexistuje separátne vótum. Nedocvakávalo mi ako a či vôbec participujú na tvorbe európskej legislatívy aj národné parlamenty...

Výučba a moje poznatky z Prahy mi pripomínajú situáciu, keď si chcem dať pomaranč, ale namiesto olúpania kože ho len opláchnem v teplej vode.

Z neporozumenia plynú nedorozumenia. Zároveň si uvedomujem, že vzdialenosť EÚ od jej občana je jej achylovou pätou. Na druhej strane, ma napadá všetkých tých 25 (27) štátov a potreba vytvoriť absolútne jedinečnú entitu.

V Leuven nás učí Ústavné právo EÚ profesor Lenaerts, sudca Európskeho súdneho dvora a zároveň jeden z najmúdrejších a najmilších ľudí, akých som kedy vôbec stretla.

Profesor Lenaerts vyštudoval s mega obrovskými poctami právnickú fakultu v Leuven a "dobré" jazyky tvrdia, že bol vôbec najlepším študentom tejto fakulty v histórií, čo predstavuje obdobie približne 600 rokov. Vo svojich štúdiách obdobne úspešne pokračoval na Harvadre a ďalej nasledovala dychberúca nielen akademická kariéra.

Profesor Lenaerts je prenikavo inteligentný a s úžasom sledujem ako mi otvára dvere, ktoré boli doteraz zamknuté na 7 západov. A veci začínajú do seba zapadať a dávať zmysel.

V neposlednom rade je profesor ČLOVEK. Ľudský, večne výborne naladený, priateľský a ochotný svojich študentov počúvať. Zároveň je však veľmi náročný, ale aj motivujúci. V zemepisných šírkach mojej domovskej fakulty kombinácia priam nemysliteľná.

Nechcem predbiehať a netuším ako dopadne skúška, ale naučila som sa toho strašne veľa. Najviac si cením, že som pohla rozumom a že EÚ právo vidím v totálne odlišnom svetle ako doposiaľ.

...a hej... stáva sa zo mňa eurooptimista :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

V radoch stúpencov opozície sa znížili nároky.


Už ste čítali?