Umenie domácich večierkov

Autor: Katarína Hybenová | 15.3.2007 o 18:40 | Karma článku: 7,94 | Prečítané:  2234x

Domáce večierky sú v našich končinách javom ohrozeným a málo praktizovaným. A keď vravím domáce večierky, myslím tým poriadne akcie s 20 a viac hosťami. Našinec si jednoducho bedlivo stráži súkromie, a preto ak má chuť niečo osláviť, najčastejšie zarezervuje obľúbený podnik a priateľov pozve tam. Nevravím, že je to zle, práve naopak, je to fajn, ale dôsledkom večierku na verejných miestach je, že vaši hostia si akciu zapamätajú ako večierok, nie ako VÁŠ večierok.

Prvý krát som sa nad týmto javom začala zamýšľať na jednej nespočetných hodín francúzštiny, ktoré sme s lektorom Mathiasom strávili v kaviarni. Parížan Mathias sa skutočne uvoľnil až pri dobrom červenom vínku a hodiny naberali skutočné grády. Raz sme rozoberali práve večierky. Mathias vravel, že v Paríži sú krčmy jednoducho pridrahé, a preto sa väčšina spoločenských podujatí koná u niekoho doma. Na čo celá skupinka začala hádzať emotívne hlášky typu: Oh, non! C'est triste!  A la maison? C'est privé!

Mathias s nami naše zdesenie nezdieľal a pekne nám to vytmavil, a síce, že naše večierky sú neosobné, nič nemusíme pripraviť a každý si kúpi drink sám, kdežto u neho na byte, je všetko zdarma a s láskou pripraví aj malý snack. Síce musí potom upratovať, ale to patrí k tomu...

Tak som sa zamyslela a skutočne mi začali pripadať naše večierky trochu povrchné. Áno, radi pozveme kamarátov, ale nech nič nemusíme pripraviť, nech si každý zaplatí, čo vypil a nech si len preboha nikto nepoloží plechovnku s pivom tam, kam si každé ráno ukladám kávu s mliekom. A že by mal spoločensky unavený kamarát prespať na mojom gauči? To nech si radšej zavolá pred krčmu taxíka a uvidíme sa inokedy...

Tak ma to nahlodávalo, až netrvalo dlho a spoločne s Igim sme sa ocitli na Palmovke v byte so Švajčiarom Patrickom, ktorý má takpovediac domáce večierky v krvi. Navyše vrchol svojej večierkovej kariéry, čoby hostiteľ prežil pred pár rokmi v Berlíne na kultovej Skandal Party, kde prišlo 80 ľudí a ešte dlho, veľmi dlho sa hovorilo o TOM Patrickovi a JEHO Skandal Party.

Netrvalo teda dlho a čoby učenliví žiaci Veľkého Patricka sme sa podujali zorganizovať NIEČO VEĽKÉ aj my.

Približne štyridsiatke najbližších kamarátov sme zaslali coolovú pozvánku v PDFku, na ktorej sme sa teda celkom dosť namakali. Výsledok však stál za to a nad našou pozvánkou aj sám Veľký Patrick uznanlivo kýval hlavou.

Účasť nám vďaka sľubovanému special drinku potvrdili takmer všetci a my sme sa začali tešiť. V deň D alebo lepšie povedané v deň P, sme nakúpili 40 pív, jeden malý súdok, niekoľko vín a sangriu. Do sangrie čerstvé ovocie, ktoré takmer 2O minút s láskou vyberal Patrick. Keď sme ho namrzení volali na ďalšie položky, oznámil nám, že TOTO musí byť špeciálne krásne ovocie, lebo hostia to akýmisi nadprirodzenými kanálmi pocítia a budú sa cítiť lepšie.

Podávali sme jednohubky o počte asi 1000 kusov, ktoré niekoľko hodín vyrábal Igi. S láskou, ako ináč. Veľký Patrick, verný svojmu prívlastku upiekol mini-croissanty so slanou plnkou rôzneho druhu. Od lososa až po špenát. K tortillovým čipsom vyrobil niekoľko druhov omáčiek až mi skoro oči z jamiek vypadli.

Ja som medzičasom vyrábala z alobalu nádobky na sviečky a spolu s Kanaďanom Martinom sme testovali vyhadzovací kľúčik. Ten mal slúžil pre prichádzajúcich hostí, aby si odomkli vchodové dvere a hlavne pre nás, aby sme nemuseli zakaždým lietať dve poschodia odomykať. Tento zlepšovák sa však v praxi nezrealizoval, pretože už pri prvom skúšobnom pokuse sa nám lanko, na ktorom bol kľúčik pripevnený, zamotalo do kábla od antény. Takže sme si napokon niekoľko násobne veľakrát dali schody.

Do najstaršieho notebooku aký sa u nás na byte našiel sme namixovali empétrojky a ten sme pripojili k veľkým reprákom.

Izbu s najväčšími oknami sme vyhradili pre fajčiarov a najmenšiu miestnosť sme vyhradili ako úložný priestor pre 39 kabátov našich hostí.

A propos hostia. Samozrejme sme sa postarali o to, aby sa u nás vyskytla parita pohlaví a nielen párikov, ale aj nezadaných. Aby to malo ten správny náboj. A musím so samoľúbosťou skonštatovať, že sa nám to podarilo. Single chlapi sa nadšene zoznamovali s neznámymi kráskami a dodnes nás tí menej šikovní otravujú s požiadavkami na telefónne čísla. (Btw každému, kto ešte nemá Sisin telefón oznamujem, že ho poskytnem za 100 korún českých:-))

O polnoci sme buchli PRAVÉ šampáňo a už sme len spokojne sledovali ako sa ľudia príjemne bavia. Nezameniteľný bol pohľad na Veľkého Patricka, ktorý ležérne posedávajúc na operadle kresla, odetý v čiernej košeli s troma hornými gombičkami rozopnutými spoločensky konverzuje s našimi kamarátkami, ktoré sa chichúňajú ako besné. 

Poslední hostia nás opustili o piatej hodine rannej a Kanaďan Martin to trochu prepískol s pitím následkom čoho strávil hodinu na toalete. Ale ako povedal Patrick, je správne, ak sa jeden z organizátorov opije. Takže všetko šlapalo ako hodinky.

Účastníci párty boli, myslím, veľmi spokojní. Ak neveríte opýtajte sa Matúša, Matúshiqa, Mateja alebo Katarínky :-).

 My s Igim sa už nejaký čas opájame slastným pocitom tajného členstva v klube Umenia domácich večierkov. Patrick approved:-)

P.S: Ak vás na jazyku páli otázka, že ako to bolo s upratovaním, tak vás sklamem, lebo v pohode. Za 45 minút sme to totálne s prehľadom vo štvorici zvládli.

Takže zdar domácim večierkom! Nebojte sa, uvidíte, stojí to za to!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?