Často nemusím povedať ani slovíčko a ona vie, čo ma trápi. Vždy ma trpezlivo vypočuje a nechá ma materinsky rumádzgať na jej ramene.
Chodí so mnou do fitka. Je strašne akčná a ja som jej za to vďačná. Koľkokrát sa mi hrozne nechcelo ísť, ale ona prišla a svojím entuziazmom ma totálne nakazila, ja som bola napokon šťastná ako skvelo sme si zacvičili.
Väčšinu seminárov si v škole zapisujeme spolu. Niežeby sme bez seba nemohli byť, ale v dvojke sa to lepšie ťahá, veď to poznáte. Navyše si občas krátime nudný výklad ohováráním každého v dosahu, chichoceme sa pod lavicou a navzájom sa ubezpečujeme, že nie sme strelené.
Spoločne lámeme rekordy v počte vypitých pív a hrabeme sa v handrách, aj keď opäť nemáme prachy. A čo. Hlavná vec, že je nám svetažiť.
Na druhej strane, sme aj seriózne študentky. Baví nás kopec vecí."Libujeme" si v anglických výberových predmetoch a nevynecháme žiadnu zaujímavú prednášku, ktorá sa koná v škole. Boli sme na Klausa, Amnesty International a mnoho ďalších.
Ale skutočne najviac si na nej cením jej schopnosť načúvať a povedať to, čo moja duša potrebuje, keď som fakt smutná...
Moja kámoška je úžastná. Som z toho paf!
Ale bola by ešte lepšia, keby nebola fiktívna.
Moja kamoška
Moja kamoška je skvelá. Jednoducho si rozumieme. Ja jej a ona mne. Keby som si mala čo i len pomyslieť pred niekým iným na veci, o ktorých sa spolu rozpávame, bola by som červená ako redkvička. Ale jej ich povedať môžem. A aj ona mne kadečo porozpráva. A keby len to!