reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Katarína Hybenová

Katarína Hybenová

Bloger 
  • Počet článkov:  104
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ukrutne závislá na melónových žuvačkách, fialovej farbe a na twitteri. Neobsedí. A fotí het... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáMáme doma študentaSlovné fotky z New YorkuMedziľudské vzťahyČo ma baviloLen také žvástyV ríši divov alebo technológieSlovné fotky z PrahyLeuvenské Erasmus Storky

reklama

Slovné fotky z Prahy

Klementinum a iné otrasené životné istoty

Katarína Hybenová

Klementinum a iné otrasené životné istoty

Je divné leto, keď kráčam do Klementina. Môj mozog vníma boj pocitu radosti s pocitom žalúdočných kŕčov. Radosť z toho, že po útrapnom mesiaci snahy o domáce štúdium konečne otvorili nejakú verejnú knižnicu, kde môžem nasadiť sparťanský režim zložený z cyklov hodina-kafe-hodina-redbull-hodina-kola... A kŕče z toho, že preboha, čo so mnou bude po septembri?!

  • 9. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 203x
  • 18
Dva takmer identické dni

Katarína Hybenová

Dva takmer identické dni

Dva takmer identické dni. Večer sa vraciam domov. Nastupujem do autobusu cez predné dvere, sadám si na prvé miesto hneď za šoféra. Je približne toľko hodín čo včera a vo walkmane mám Yvonne Sanchez ako včera. Na Divokej Šárke si ku mne prisadá chalan v kapsáčoch a vytiahne hrubý paperback v angličtine. Urobí na mňa dojem, tak ako na mňa urobil dojem včera jeho kolega v kapsáčoch s podobne hrubým paperbackom. Igi na večeru varí hubovú polievku, tak ako včera. Je rovnako dobrá. A zbieha sa na dážď... Tak ako včera. Dva takmer identické dni a takmer identická ja. Len dnes o ilúziu ľahšia. Nebudem Matka Tereza. Lebo ľuďom nepomôžem tým, že ich budem meniť. Tým, že odkoponú moju snahu, lebo sa nehodlajú meniť, tak ako som si to krásne naplánovala, predsa svetu nepomôžem...

  • 31. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 932x
  • 12
Izraelská rodinka

Katarína Hybenová

Izraelská rodinka

Je čas obeda. Cestou cez Vodičkovu ulicu sa cítim ako by som držala prsty na tepne mesta. Oproti mne kráča on, ona a ich dvanásťročný syn. On drží v ruke sprievodcu v hebrejčine a tvári sa rozpačito. Ona plače a ja akoby som bola na sekundu ňou cítim horkosladkosť sĺz stekajúcich po tvári. Nemožnosť koncentrácie na vlastný žiaľ, ktorá je neustále narúšaná pohľadmi cudzích ľudí. Nemožnosť nájst úľavu vo vlastnom plači...

  • 6. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 335x
  • 0
Slováčka

Katarína Hybenová

Slováčka

Mrzne až praští pod čižmami a ja si cválam Nábrežím. Na lešení štyri poschodia nado mnou fajčí robotník a natešene kričí: "Sluníčko!" Ja mám chuť sa pripojiť a zakričať: "Hurááá!" Bohužiaľ v mojich dvadsiatich dvoch rokoch došla moja socializácia tak ďaleko, že to neurobím, len sa pousmejem a rukou si zacláňam oči, keď sa dívam na toho veselého týpka tam hore. Pri pohľade nadol zazriem partičku chalanov. Moja prvá myšlienka je: "Vychodňare". Tak neviem či je to len inštinkt, ktorý môže mať len východniar, keď vidí iného neznámeho východniara alebo to bola proste len náhoda. Chalani ma zastavia a po česky (akýkoľvek čítajúci Česi mi musia odpustiť, že tento "prejav" som nazvala češtinou, ale ono to chcelo byť čeština) sa ma pýtajú na cestu k Rudolfinu. "Chlapci furt rovno po tejto strane a o päť minút ste tam.", odpovedám rýdzou (ok možno len trošíčku východniarskou) slovenčinou. Chalani sa zjavne tešia tomu, že našli v tomto "veľkomeste" spriaznenú dušu a hneď na mňa s vervou: "Ty si Slováčka?". "Hm, hej som SLOVENKA" odpovedám s dôrazom na isté kritické slovo. "Hehe, čo? To ako ten časopis?" rehocú sa. Zjavne som ich veľmi rozveselila v tomto mrazivom dni.

  • 10. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
Harry Potter a černoško

Katarína Hybenová

Harry Potter a černoško

Dnes už niekoľká cesta električkou medzi prácou a školou. Je ťažké byť zamestnaným vysokoškolákom. Ora et labora je heslom jeho a jeho súkmeňovcov.Drží sa podivného labilného útvaru vysiaceho z tyče na strope a vyzerá ako Harry Potter. Pozor!Nie ako Daniel Radcilff.  To je zásadný rozdiel. Kto zhltol všetkých doteraz výjdených šesť dielov Harryho, vie, že Harry nie je žiadne sweet dietko, ale chlapec, ktorý má okrem jazvy na čele ešte niečo...Je čas obeda a električka číslo 24 je poloprázdná. Na druhej sedačke vľavo sedí starší černoch so synčekom na kolenách. Malý černoško je chutnučký, brčkavý s bucľatými líčkami a veľkým čokoládovými očiskami. Zvedavo pozerá z okna, niečo vykladá otcovi a potom sa rozhliada po cestujúcich. Žmurkne na Harryho. (Veď ktoré dieťa by nechcelo doma živého Pottera?)Na Jindřišskej električka vypustí a naberie pár ľudí. Medzi nimi je aj postarší černoch v sivej baretke a hnedej bunde. Kráča elektičkou smerom k zadným sedadlám. Očami pozdraví otca čokoládového dieťaťa, snaď sa aj ľahúčko usmeje a štipne malého černoška do bucľatého líčka.Malý sa hanblivo skrýva za otca a roztopašne gúľa očami.Harry sa musí usmiať. Ora et labora jeho alma mater

  • 2. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
reklama
Kontrabásnik

Katarína Hybenová

Kontrabásnik

Prší... Prší... Romantická predstava dychu na skle a otlačkov prstov v ňom? Horúce kakao a teplá deka? Za oknom šibe dážď, ale ja som krásne v teplúčku a do náruče sa mi tisne malý psík? Tak teda od znova. Takto to vôbec nebolo...

  • 3. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Ranné metro

Katarína Hybenová

Ranné metro

Metro A. Smer Skalka. 8:38 ráno. Kravaťáci, opätky, tašky s laptopmi. Zmes parfémov. Vždy ma fascinuje ako sa s časom mení osadenstvo mestskej hromadnej dopravy. O dve hodiny skôr by v tej istej vlakovej súprave človek stretol monterky, desiaty a spleť východných jazykov. Ale späť k času 8:38. Metro zastavuje v stanici Malostranská. Nastane mierna cirkulácia. Cestujúci vystúpia, nastúpia podľa dlhoročne vybudovaného nepísaného poriadku. Najpr výstup. Nastupujúci zatiaľ poslušne čakajú na stranách pred dverami. A následne nástup a lovenie prázdnych miest. Japonskí turisti trochu kazia tento zabehaný postup. Ako posledná nastupuje trojica Britov v košeliach. Do očí bijúci rozdiel medzi nimi a zbytkom presúvajúcich sa. Títo sa zjavne vracajú po prebdetej noci. Mastné vlasy a červené oči. Ihneď ma napadne správa z novín. Briti vzali Prahu útokom. Bohužiaľ nie pre jej neopakovateľnú atmosféru, ale pre jej priaznivosť cien alkoholu a kuriev. Stanica Muzeum. Vystupujem. Vietor mi pripomenie, že som si ráno poriadne nestihla vysušiť vlasy. Začínam sa tešiť na rannú kávu, ktorú si urobím v práci.

  • 17. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
WC u mekáča

Katarína Hybenová

WC u mekáča

Dvakrát zaťahám za pumpičku na mydlo, priblížim tvár k zrkadlu. Póry. Zelené oči. Mucha bzučí. Pach dezinfekčných prostriedkov, ktorý ma kdesi v podvedomí upokojuje. Modré svetlo. Vraj preto, aby feťáci nemohli nájsť žilu a nechodili tu. Pohľad na paže. Žili fakt nevidieť.Staršia pani na dôchodku mení päťkorunáčky za sivé papierky. Vysoká dlhonohá čiernovláska oblečena do koženého kabátu až po päty vychádza z kabínky a pred zrkadlom si upravuje mejkap.Slečno, neděláte náhodou do modelingu?, pýta sa dôchodkyňa.Dlhovláska sa hanblivo zachichotá a odpovie: Dělám. No to je hned vidět., pani sa spokojne uvelebí na stoličke a okom mrkne na 8 radov dôkladne zrovnaných päťkorunáčiek.

  • 30. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
reklama
SkryťZatvoriť reklamu